Naše pradajkobranie bola dokonalá romantika v záhrade Medové motúzy, ktorá opäť spojila tri generácie… Červených plodov sa u nás urodilo neúrekom a keď už počasie zavelilo chladné dni, vedeli sme, že sa musia tie kilá a kilá červených sladkých dobrôt spracovať. Teda, my ich musíme spracovať. Dokonca aj v susednej záhrade sa urodilo toho viac, ako chceli uchovať na zimu do špajzi a tak Martin oberal, oberal, oberal až mi pred dverami domu pristálo 50 kíl paradajok! No páni, povedala som si 🙂
Začalo sa to v nedeľu ráno. O šiestej som otvorila chladničku. A zbadala sliepku, ktorej trčali z hrnca nohy. Až vtedy som si spomenula, prečo som nastavila budík tak skoro. Včera som uverila myšlienke, že musím spomaliť.
Preto som sa pre blaho celej rodiny aj svoje ušľachtilo rozhodla variť tú sliepku, ktorá nám ešte včera behala okolo kurína celučičkých šesť hodín. Teda od šiestej ráno až do pravého poludnia…
Najskôr som skúmavým okom prešla kožu sliepky a vytrhla posledné zbytky bŕk z pierok. Vyumývala som ju zvonka aj zvnútra. Pekne ju uložila do veeeľkého hrnca a rozospatá začala zháňať ingrediencie…
„Až keď sa mi do očí pozreli moje druhé oči, ktoré si naklonoval môj syn… Až vtedy som zatúžila na vlastných chuťových pohárikoch opäť pocítiť detstvo. Tak poriadne šťavnato a sladko. „Ach, jahodová pena. poďme si ju urobiť,“ navrhla som a druhé modré oči len zaklipkali.
Vlhkosť otvára póry na celom tele a do nosa stúpajú omamné éterické oleje z ihličnanov. Kráčam vychodeným chodníčkom. Občas ma osviežia kvapky, ktoré sa skĺzli zo zelených listov. Raz pošteklia nos, inokedy stekajú po lícach a tie najnezbednejšie trafia presne za golier a veselo šteklia chrbát.
Dnes sa už vôbec nesnažím hľadať huby, žiadne vzrušenie zberačky ma nechytá :-). Veď stačí len letmo oprieť zrak o zem a už vystrkujú dubáky posmelené dažďom, svoje krásne mladé hlavičky. Dnes sa mi rozhodla vyčistiť hlavu voňavá lesná meditácia.
Leje ako z krhy a to je znamenie, že si treba sadnúť do kresla, vyložiť nohy a popíjať teplý bylinkový čaj. A rozjímať… Je to skvelý nápad, no mne táto pozícia nikdy dlho nevydrží… Jednoducho, keď si sadnem, vždy mi zíde na um, čo skvelé by som mohla urobiť. A čím dlhšie sedím, tým viac nápadov sa mi v hlave vyrojí.
Ale teraz, keď z neba padá na zem rieka, si chcem konečne dopriať poriadny sobotný chillout. No a tie nápady práve v tejto sekunde skutočne nepotrebujem. Našťastie, mám jeden zvyk už z detstva. Naučila ma ho starká a až dnes, keď už na nás pozerá z neba, ju upodozrievam, že preto, aby som aspoň chvíľu POKOJNE sedela na mieste 🙂
Dokonalou lahôdkou sú pre mňa hrianky s kuracou pečeňou restovanou na masle, červenej cibuľke, s troškou čierneho korenia, horčice a sladkej červenej papriky. Je to výborný víkendový brunch, keď vstávam trochu neskôr a tak si môžem toto moje obľúbené jedlo pripraviť aj vychutnať presne podľa svojich predstáv.
Toto jedlo aj jeho príprava je ako stvorená na víkendové aj dovolenkové s – p – o – m – a – l – e – n – i – e.
Ráno ma zobudil pokoj. A zvláštne hrkútanie. Boli to perličky, ktoré sa na terase vášnivo rozprávali so svojím odrazom v skle balkónových dverí… Martina zobudil výbuch môjho smiechu, ktorý sa v tom tichu rozliehal s nástojčivosťou silvestrovskej petardy.
„Ideme kuchtiť lepníke,“ zavrela som dvere a nechala ozvenu svojho hlasu blúdiť nad rozospatou hlavou svojho muža. Perličky ma nepoznali a tak, keď som popri nich prechádzala, s obrovským vreskotom zobudili každého sedmospáča v okolí niekoľkých desiatok metrov. Pani Eva už mala všetko pripravené na ranné varenie a rozprávanie.
Poznáte Tracyho tigra? Táto útla Saroyanova knižočka je pre Honey také pohladkanie. Zbožňuje toho tigra, čo Tracyho sprevádza a potom ešte celý ten príbeh, čo sa točí okolo mládenca, ktorý vláči mechy s kávou.
Káva, to je to povzbudzujúce slovo, ktoré Honey vždy poteší. Má rada tú predstavu a ten zvuk, ako šuchocú zrniečka kávy v mechoch, ktoré Tracy na chrbte prevláča a ako neodolateľne to musí voňať v pražiarni a tam, kde ochutnávači celý deň usrkujú vzorky čerstvo pripravenej kávy…
Honey si nemôže pomôcť, ale závislosť na káve nepovažuje až za taký problém a nesmierne si to užíva. Čiernu a horkú, mliečnu viedenskú melange aj našľahané kapučíno s rôznymi druhmi mlieka. Ale najradšej horkú, cukor akoby tento nápoj pre Honey tak nejako kazil.
Po uhm rokoch mi opäť povedal, ty máš taký krásny hlas, robíš v rádiu? Nie, v ženských časopi…. soch. Zakoktala som, pretože sa mi v mysli zrodila neodbytná istota. Budem písať blogy. Nočné blogy.
Ako každá mama, manželka, manažérka, dobrovoľná darkyňa krvi, nádejná záhradkárka, terapeutka náturistka, začínajúca športovkyňa, a je toho ešte veeeeeeeľa, ktorá má čas LEN v noci. Lebo je ticho, nikto nič nechce. Vtedy sa môžem započúvať do hlasu mojich neodbytných myšlienok, ktoré nástojčivo chcú, aby som sa s vami podelila so svojou vášňou. Lebo mi prináša šťastie.