Tento recept je súčasťou nášho rodinného dedičstva. Z jeho príprav mám v spomienkach zostrihaný videoklip, ktorý keď si prehrám, vždy sa cítim šťastne. Je to náš rodinný poklad, domáci šumivý bazový nápoj.
S tetou bylinkárkou umývame päťlitrový pohár. Ukladáme doň všetky potrebné ingrediencie. Po našom dvojizbovom byte pláva obláčik omamnej vône. A potom to vyčkávanie, to ma bavilo najviac! Cupkám bosá na balkón, cítim chlad dlaždičiek, zvedavo nakúkam spoza zábradlia na štvrtom poschodí, či náhodou na dvore nebehá niektorá z mojich kamošiek. A potom čupím pri tom pohári a sledujem, ako nápoj mení farbu a ako v ňom pribúdajú bublinky. Opatrne ho otváram a snažím sa nastaviť nos tak, aby sa doň dostalo čo najviac vône. Je to veľmi vážny experiment. No a vôbec mi nevadí, že po tých dlhých dňoch čakania sa osviežujúca slasť vypije na jedno posedenie. Jednoducho preto, že sme vtedy všetci spolu. A mne sa aj tak najviac páčilo to čakanie.
