Najlepšie sú vraj slivky pobozkané mrazom, a tak som na niekoľkých konárikoch nechávala posledné sladučké ovocie ako experiment. Len dúfam, že aj tento september nepríde taký ukrutný vietor ako vlani, ktorý odfúkol môj sen.
V tom najväčšom vetre, ktorý pred rokom v Trnave kradol úrodu zo stromov si môj Martin hrdinsky zobral rebrík a do košíka nazbieral posledné fialové dobroty, ktoré ešte nestihlo odfúknuť. Potom sme s Filipom do toho košíka načreli, vložili slivku do úst a … rozplývali sa blahom … Jednoducho neverím, že ešte môžu byť slivky sladšie a aromatickejšie ako boli včera .-) Tento rok, pre istotu našu krásnu slivku oberám každý deň. Tri slivky do bruška, jednu do košíčka…
Keď som dnes ráno vstala ako prvá a úplne najviac po tichu, ako sa len dá som išla opäť pod strom kontrolovať slivku … aby som chalanom upiklad prekvapko. Rýchlu, zdravú hrnčekovú bublaninu pkrytú rizpolenou fialovou slasťou.
JANA ŠTRBKOVÁ
Použila som len to, čo bolo v špajzi: celozrnnú aj hladkú špaldovú múku, maslo; do kurína som zbehla po vajíčka, kde ma čakali dva krásne teplučké kusy; no a ešte náš pastovaný repkový med, trochu bieleho jogurtu, prášok do pečiva a mlieko… A kým som počula cupot bosých nôh, bol už skvelý koláč na svete.
