Odvážni Taliani začali používať rajčiny, ktoré boli opradené povesťou jedovatej rastlinky vo svojich kulinárskych špecialitách. Dnes vieme, že unikátne paradajky omladzujú, prinášajú zdravie a vitalitu.
S jedným väčším kusom paradajky totiž zjeme odporúčanú dávku vitamínu C, ale aj vitamíny A, B, E. Kombinácia vitamínu C, A a betakaroténu chráni naše cievy pred aterosklerózou, komplikáciami spôsobenými cukrovkou, astmou a rakovinou hrubého čreva. Obsiahnuté kálium blahodarne vplýva na srdiečko a je prírodnou prevenciou voči vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Omladzujúci zázrak
Plody obsahujú vysoké percento antioxidantov, ktoré spomaľujú starnutie, napomáhajú obnovu buniek, bojujú proti rakovine. Zo zázračných antioxidantov sa vyníma najmä lykopén, ktorý tejto zelenine dodáva červenú farbu. Nachádza sa v šupke a svoje pôsobenie zosilňuje, keď plod uvaríme.
Odporúčame dopriať si doma vyrobené kečupy, pretlaky, lečá a nakladané paradajky, do ktorých nepridávame umelé konzervanty.
Ako paradajky spracovať?
Pri spracovávaní rajčín platí jednoduché pravidlo: zohrievať áno, zmrazovať nie. Paradajky mrazením strácajú chuť, živiny aj textúru. Lykopén, podobne ako ďalšie farbivo betakarotén, sa účinne podieľa na ničení voľných radikálov v tele a preto ich nazývajú aj vnútornou strážou organizmu. Vedci zistili, že lykopén aktivuje enzýmy, ktoré organizmus chránia pred vznikom nádorov. Tieto látky pomáhajú zachovávať zdravú pokožku, sliznice, chránia pred infekciami.
Bojovníci so zápalmi
V paradajkách nájdete aj mangán, chróm, molybdén a ďalšie stopové prvky nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Pýšia sa aj minerálmi ako je spomínaný draslík, sodík, horčík, fosfor, železo a zinok. Šťavnaté plody obsahujú látky z výraznými protizápalovými a protiplesňovými účinkami. Vďaka vláknine prospievajú tráveniu, udržiavajú v dobrej kondícií črevá a teda aj imunitný systém. Obsiahnuté zlúčeniny kyseliny listovej pomáhajú podľa odborníkov rozkladať nebezpečný homocysteín, ktorý poškodzuje steny ciev a podieľajú sa na ochrane pred infarktom a mŕtvicou. Vitamín K je dôležitý na tvorbu kostnej hmoty, riboflavín zmierňuje záchvaty migrény.
Bylinkári odporúčajú paradajky jesť, ak potrebujeme so stresom a únavou. Dodávajú, že účinné látky pôsobia aj ako afrodiziakum.
TIP:
Aby vaše telo dokázalo využiť všetky poklady ukryté vo vnútri plodov, konzumujte rajčiny aspoň s malým množstvom tuku, ideálne s kvalitným, za studena lisovaným extra panenským olivovým olejom.
Zamatová, hladká pleť
Rajčiny sú zeleninou, ktorá vám, milé dámy, zaručí krásnu, hebkú a zamatovo vyzerajúcu pleť bez vrások. Stačí, keď každé ráno vypijete rajčinovú šťavu. Najlepšia je čerstvá, pripravená v kvalitnom odšťavovači, pretože niektoré kúpené šťavy majú vysoký obsah sodíka. Na osvieženie pleti rovnako dobre poslúži maska s čerstvo nakrájaných paradajok.
Štíhle ako prútik
Ak by ste si počas jesene chceli konečne darovať štíhlu postavu, obohaťte svoj diétny jedálny lístok o dostatok čerstvých rajčín. Kilogram obsahuje len 190 kalórií. A ľahko stráviteľné cukry ako sú fruktóza, glukóza a sacharóza. Paradajky majú nízky glykemický index, preto vás po ich konzumácii nebudú prepadať záchvaty vlčieho hladu. Sú potešením aj pre chuťové bunky! Sviežosť im dodávajú organické kyseliny, najmä kyselina jablčná a citrónová. Telo obohatia o mnohé živiny a mozog veľmi rýchlo opoja pocitom, že už viac jesť nepotrebujete. Paradajky obsahujú látky eliminujúce ukladanie tukov v tele a navyše aj draslík podporujúci odvodňovanie. Rajčiny majú na telo zásaditý účinok, bojujú teda proti nezdravému prekysleniu, ktoré spôsobuje „zhrdzavenie“ buniek. V posledných rokoch sa zistilo, že sírna zlúčenina S metylmetionín, označovaná ako vitamín U, ktorá sa tiež v rajčiakoch nachádza, chráni organizmus pred vredovým ochorením žalúdka a dvanástnika.
Kde sa vzali paradajky?
Paradajky pochádzajú z burinných andských rastlín s červenými, žltými alebo zelenými plodmi. Hoci sa priam ponúkala možnosť, aby boli tieto plody využívané v kuchyni civilizácií, ktoré v tomto pohorí žili, nenašli sa žiadne dôkazy o tom, že by ich v predkolumbovskej dobe indiáni pestovali. Je to zvláštne aj preto, že zemiaky, ktoré sú príbuznými paradajok boli v tejto oblasti jedným z pilierov výživy. Európania sa s touto rastlinkou zoznámili v Mexiku, kde sa hojne využívali drobné paradajky. Aztékovia im hovorili tomatl, tento názov tiež prebrali Španieli a od nich aj ďalšie európske národy, napríklad v angličtine sa paradajka povie tomato. Rajčiny do Európy prvýkrát doviezli v roku 1523 a spočiatku sa pre svoju jedovatú povesť pestovali ako okrasná rastlina.
Zlú povesť rajčín, o ktorých si obyčajní smrteľníci mysleli, že ide o prudký jed, preťali až Taliani.
Práve Taliani objavili ich skvelú chuť a táto zeleninka sa stala súčasťou mnohých ich národných špecialít. Taliansko sa tak stalo prvpu európskou krajinou, ktoré začali túto skvelú zeleninu využívať na prípravu jedinečných omáčok k ich obľúbeným cestovinám. Dobré meno paradajok sa šírilo po Európe veľmi rýchlo, aj keď na to, aby ju milovali všetci Európania si museli ešte pár storočí počkať.
Ako paradajky nakupovať
Najchutnejšie a najbohatšie na zdraviu prospešné látky sú tie plody, ktoré „dýchali“ čerstvý vzduch, bozkávalo ich slnko, nedotkli sa ich umelé hnojivá a pestované boli s láskou. Vypestujte si ich teda radšej vo vlastnej záhradke, či balkóne alebo ich kupujte od poctivého farmára. Ak nakupujete, vyberajte si len červené, lesklé plody s neporušenou kožou, ktoré sú na pocit v ruke skôr ťažšie. Skladujte ich na chladnom, tmavom mieste, do chladničky ich umiestnite len vtedy, ak nie sú prezreté.
7 vecí, ktoré ste nevedeli o paradajkách
- Za paradajky môžeme na starom kontinente vďačiť Američanom.
- Paradajky stáli pred váženým súdom. Spor v USA o to, či sú paradajky zeleninou alebo ovocím ukončil až súd v v polovici devätnásteho storočia. Na základe presvedčivých argumentov sa vtedy rozhodlo, že ide o zeleninu. A tento výrok platí doteraz a nielen v USA.
- V súčasnosti poznáme viac ako 4 000 druhov paradajok.
- Šťavnatá dobrotka sa môže okrem červenej popýšiť aj žltou, oranžovou, zelenou, hnedou, fialovou ba dokonca aj čiernou farbou.
- Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zjesť jedenásť kilogramov rajčiakov na osobu ročne.
- Mathioliho herbár s názvom Herbarz ginak Bilinar, ktorý u nás v preklade Tadeáša Hájka z Hájku vyšiel v roku 1562, uvádza paradajky ako zlaté jablká. Autor neodporúča šťavu z paradajok užívať vnútorne. Hovorí tiež o tom, že sa v Taliansku už v 16. storočia varil akýsi kečup.
- V Španielsku sa každý rok urodí tak veľa paradajok, že sú tradíciou rajčinové vojny. Desiatky ton zrelých plodov slúži na roztopašné obhadzovanie sa ľudí. Cieľ je vraj jednoduchý, umelo takto zvýšiť ich cenu.
